5.11.2009
21:55 ich času, to znamená majú posun smerom dopredu od nášho času + 6 hodín (+ 6 hod od Greenwitch Time Zone), práve papám nejaký ich fast food, čo som si kúpil v obchode 7 eleven a zohrial v mikrovlnke a doniesol na hotel,
čo je hneď vedľa. Je to spicy, ako sa aj dalo čakať :-). Tak poporiadku....
Na letisko do Viedne ma ráno odniesol Ľuboš, let bol o 11.50, let do Doha (Qatar) bol bez problémov ako stále výborná letecká spoločnosť – Qatar airlines. Let trval asi 6 hodín, po prílete ihneď prestup do Bangkoku,
ale všetko bez problémov. Prílet do Bangkoku (BKK) bol o 6,40 am ich času. Let asi 7 hodín. Dnes bol, povedal by som, dosť náročný deň asi hlavne kôli aklimatizácii, tak som asi 1,5 hod spal a potom som videl veľa častí v Bangkoku,
ale neviem presne kde boli, nakoľko som mal sprievodkyňu a nestíhal som. Letisko je nové, otvorené asi len v tomto roku, volá sa : Suvarnabhumi, vravia, že je to najmodernejšie letisko na svete, že majú najvyššiu letiskovú vežu a
najväčší hangár ( čo bolo naozaj úchvatné). Ale stavebné prevedenie nie je určite až také ako v Doha – Qatar. To je trošku iné kafe ! Teraz pozerám do mapy, že kde som bol, ale poviem Vám, mám v tom zmätok.
Ináč dnes som videl jedno super moderné mesto, kde jazdí metro – Subway pod zemou, Skyt rain na betónových pilieroch jedným smerom a nad tým na vyšších pilieroch druhým smerom. Poviem Vám, je to ako z sci-fi filmu.
Bol som aj pri rieke Chao Praya, kde premávajú mnohé lode kôli preprave ľudí. Zajtra plánujem sa presťahovať do lacnejšieho hotela do štvrte BANGLAMPHU, niekde okolo známej KHAO SAN ulice – ulica pre cudzincov a
backpackerov.
Hotel 1. noc – TIP Hotel (stanica metra Huai Kwang)
7.11.2009
Je ráno 7 hod., som na izbe, práve raňajkujem; raňajky som si bol kúpiť v obchode 7 eleven + kávička (jogurt, žemle, minerálka). Už som pobalený, odchádzam ďalej z Bangkoku na sever.
Je asi 12:30 a ja sedím už vo vlaku do mesta Phitsanulok, bude to trvať asi 4 hodiny, tak mám čas zapísať všetko čo som nestihol. Tak postupne...
Včera 6.11. som zmenil drahý TIP Hotel za konečne o niečo lacnejši (o dosť veľa) Peachy Guest House za 250 BTH / noc (cca 5 eur) s AC - klimatizáciou a so sprchou so studenou vodou. Úplne to stačí. Guest house je veľmi čistý,
vyzúva sa dole a všade sa chodí na boso. Kým som sa prepravil z pôvodného hotela do nového, trvalo mi to asi 2,5 hodiny, tak som sa ubytoval asi až o 12 tej naobed. Zhodil som veci, zobral som malý rupsak, zamkol izbu
(aj s vlastnou kladkou) a išiel do mesta.
Poz. V BKK sa dá rôzne prepravovať. Subway – metro, Skytrain, Bus, Lode po rieke Chao Praya ( najlacnejšie – asi 40 min. trasa stála 18 BTH ( 1 EUR = 50 BTH) :-)
Ja po Nepále som vedel, že domorodci sú veľmi vybití, ale aj tak som im skoro naletel. Idem si po ulici a taký pán sa mi pozdravil, že kde idem atď, atď...že do Royal Palace – od neho asi 700 m (ale to som ešte vtedy nevedel) a
že pocestujem na sever Thajska ... a on : "Royal Palace je teraz zatvorený, otvárajú ho až o 15.30"... že mám ísť do T.A.T. – štátna turistická informačná kancelária, tam mi poradia všetko, že mám ísť prv tam a tak som ho počúvol,
zobral Tuk – Tuk za 30 BTH a že ma počká a odnesie aj späť.
Pani v TAT mi spísala celý program na asi 2 týždne smerom na sever a späť do BKK a ja že OK a ona , že to spočíta a urobí rozpočet a potom zarezervuje, urobila na asi 500 eur a ja že nie, že si sám budem po ceste vyberať,
kde budem spať a čo robiť. A ona stále len že potom všetko bude obsadené a plné, že je sezóna...keď som nechcel, tak sa začala rozčulovať, že jej neverím, rozkrikovala sa na celý office ( bolo to nepríjemné).
Nakoniec som vstal a odišiel. Vonku Tuk Tukar, že nech ma hodí späť k Royal Palace a on že je už zatvorené, ja že "Dont worry, take me there anyway". ....a samozrejme bolo otvorené.
Nepríjemná skúsenoť, ale teraz už viem ako na nich a aj oni to cítia....a už sa len smejú a ja tiež :-). Pravdepodobne si všetci pomáhajú ako vytiahnuť od cudzinca čo najviac.
Tiež som zistil, že treba počúvať knižku čo mám – Turistický sprievodca od Rough Guides – Thajsko. Je to úplne nové vydanie z augusta 2009.
Prehliadka Grand Palace – pôvodné sídlo kráľa Rama IV (teraz je Rama IX). Grand palace bol vybudovaný Ramom IV v čase, keď pôvodné hlavné mesto AYUTTHAYA (vybudované Ramom I) bolo zničené barmáncami.
Vstupné stálo 350 BTH – je to komplex budhistických chrámov, veľmi pekné.
Potom vonku na čínskom trhu som si dal výborné čínske nudle s kuracím mäsom. (40BTH). Odtiaľ tuk-tuk na metro a odtiaľ na Lumpini stadion na THAI BOXING. Vstupné 1000 BTH na stánie, bol to úžasný zážitok, keď všetci začali
medzi sebou vyberať stávky, podľa toho, ako sa tí dvaja v ringu bili :-). A ja medzi nimi, len som tak kukal:-), videl som tam ešte asi 4 európanov:-)
Odtiaľ späť na ulicu KAO SAN – tzv. geto pre cudzincov s barmi, diskotékami, masážami, tanečnicami, stánkami a plno, plno iných vecí. Našiel som na pivku wifi spojenie, tak som volal cez skype domov.
Dnes ráno 7.11 som z hlavnej železničnej stanice zobral vlak za 20 BTH (asi 1 hod. cesty) do AYUTTHAYA (bývalé hlavné mesto). Vo vlaku som pokecal s manom, čo cestoval ako ja sám, bol z Shanghai. V AYUTT. som si
uložil rupsak do úschovne za 10 BTH a požičal bicykel za 40 BTH a išiel rýchlo prejsť mesto a pamiatky, ale poviem Vám pre mňa to mesto nestálo za nič, boli tam len staré ruiny, ináč široké ulice s ničím zaujímavým.
Zaujímavé bolo len chutné jedlo, čo som si dal v malom prístrešku pri ceste, ktoré predomnou pripravila + cola (spolu 50 BTH)...veľmi chutné a lacné :-)
Potom hneď naspäť vrátiť bicykel a kúpiť lístok na vlak ďalej, v ktorom práve sedím. Už išiel len express za 240 BTH (klíma + občerstvenie vo vlaku). Keby som vedel, nenajem sa:-). Končím , idem si zdriemnuť.
9.11.2009
17:42 hod, som pred mojím stanom v jungle a čakám, že o 18.30 hod pôjdem na večeru. Pozerám od kedy som nič nepísal, aby som pokračoval. Aaa.., už viem ... vlak do PITSANULOK....tak pokračujem...vystúpil som
na železničnej stanici a už v knižke som si vyhliadol jeden guest house – Lithua Guest House, tak som to začal hľadať, trochu s problémami , ale nakoniec som to našiel, vlastne ma tam odprevadila jedna thajka.
Izba stála 350 BTH s raňajkami – bola dobrá – klima, teplá sprcha, TV. Tak som sa osprchoval a hneď vedľa hotela bola výborná thajska kuchyňa – jedlo za 25 BTH (asi 20 sk). Hneď veďla som natrafil na kaderníctvo a kedže
doma som sa neostrihal, tak som to vyskúšal. Stálo ma to 100 BTH, ale bol to naozaj zážitok – prv mi umyla vlasy asi 3x za sebou, ako keby to bola nejaká masáž, potom nožničkami úplne nakrátko (lebo nemala strojček), ale podarilo sa jej to :-).
Večer som zašiel na nočné trhy – také asi ako veľký blšák a plno mladých a hlavne na malých skútroch. Ale zdalo sa mi ako keby tu všetci boli nejako strihnutí s číňanmi – no musím to naštudovať doma, či to tak je.
A potom som neodolal a dal si masáž – foot massage. Jedna hodina za 100 BTH a poviem Vám bolo to super. Okrem chodidiel mi masírovala ... večera...
pokračujem...ruky, krk , hlavu, ...bolo to naozaj výborné. Myslel som, že ostanem ešte jeden deň v Pitsanulok, lebo som mal dobré ubytovanie, ale nakoniec mi to nedalo ostať tak dlho :-) na 1 mieste, tak som sa rozhodol opäť
pokračovať do mestečka MAE SOT (smer západ).
Mestečko sa nachádza na západ od Pitsanulok, 6 km od Barmských hraníc a v mestečku plánujem navštíviť trch s rôznym pašovaným aj nepašovaným tovarom. Trh sa nachádza v Barme, ide sa mostom z Thajska. Cesta do Mae Sot
trvala asi 4,5 hodiny, stálo to 125 BTH, išiel som v mikrobuse, podľa mňa ako 9 miestny transporter, tu ale bolo 15 sedadiel, ale to tak tesne, že keď som si rovno sadol, nezmestili sa mi kolená rovno, tak asi tam natlačili viacej sedadiel.
Ešte že som mal tento zápisník, z ktorého som vytrhol pol strany, aby som si zapchal uši – taký tam bol prievan. Postupne sme priberali ďalších a ďalšich, tak sme nakoniec cestovali 17 ti :-). Samozrejme som bol jediný cudzinec,
ale boli tam 2 budhistickí mnísi, tak som vedel že sme v bezpečí. Do Mae Sot som dorazil asi o 13:30 a asi 30 min. som sa snažil zistiť kde som, aj keď som sa pýtal domorodcov, ich angličtina bola žiadna, až neskôr mi jedna žena
poradila a poslala rovno do môjho vybraného Green Guest House. Tam ma pani ubytovala a pýtal som sa čo som sa dočítal v knižke : Do you also organize treking trips ? Ona že áno a že sa opýta na možnosť.
O 5 min prišla s tým, že sa môžem pripojiť k skupine, čo dnes odišla do oblasti UMPANG, ale že môj pick-up odchádza za 30 min. Bol som hladný a potreboval som vymeniť peniaze, ale povedal som OK.
A tak som zachvíľu sedel na korbe pick–up-u a poviem Vám to bol úžasný zážitok. Cesta trvala asi 5,5 hodiny. Cestou sa krajina úplne zmenila, začali kopce, raz hore , raz dole a krásne výhľady. Tak presne som si to predstavoval,
že to može vyzerať. Mal som takú moju predstavu ako asi thajské hory možu vyzerať.
V podstate sa cesta tiahla na juh pozdĺž Barmských hraníc. Na korbe sme sedeli asi 7 mi a nakoniec ostala len jedna pekná thajka, tak sme sa snažili komunikovať, ale nevedela anglicky, len kúštik, ale usmievala sa stále ,
tak som mal peknú chvíľu :-)
Večer ma už čakala večera v UMPANG HILL Resort, doniesli mi ako pre 3 osoby. Izba veľká, ale kúpeľňa nie veľmi čistá, tak som rýchlu sprchu dal až ráno, trochu som sa obával komárov – malarických.
Ráno raňajky – nič super extra a o 9:00 sme sa vydali na 3 dňový (2 nočný) výlet do džungle. Začínali sme raftingom, ale pozor, nebol to rafting ako som zažil v Nepále, my sme nemali veslá, v podstate to bolo len splavovanie rieky,
ale malo to výhodu v tom, že som mohol fotiť krásnu scenériu naokolo, trvalo to 3,5 hodiny aj so zastávkou na obed (balíčky – ryža, kuracie, chilli, zelenina – fááájne).
A ja samozrejme som si pridal čili, ktoré sme dostali samostatne v sáčku. Ináč viete prečo domorodci v bushi možu jesť a piť všetko a nie je im nič ? No je to hlavne kôli chilli, ktorého si dávajú neskutočne veľa a jedia aj surové mäso,
ale naložené v chilli.
Asi o 13,30 sme začali treking od rieky, kde sme vystúpili z raftu (raft pokračoval ďalej). Treking išiel skutočnou džunglou, nebolo mi stále všetko jedno, aj keď náš sprievodca
Koko tvdil, že nezvykne byť žiadny problém po trasách, kde chodí viacero výprav. Bola strašná vlhkosť, lial s z nás pot a bolo horúco. (Počas raftu sme videli malú opicu, veľkého hada na skale, potom tak to vyzeralo ako krokodíl
malý, ale malo to dlhý krk – neviem názov). Po 3 hodinách trekingu sme došli do campu – správa národného parku (50 km od Umpang autom vyklčovanou cestou). Kemp – jeden veľký prístrešok s asi 30 timi stolmi, samostatné
WC a postavené stany pre niekoľko výprav. Kempom tiekla rieka, kde sme sa umývali. Zdala sa kalná, ale čo už :-)
Večera bola dobrá – kuracia polievka, chicken curry, šalát, omeleta a ovocie. Po večeri začalo pršať, tak naše stany preniesli pod prístrešok. Keď som sa umýval v rieke, tak som si prepral veci – tričko a trenky, ale to som asi nemal
robiť, lebo doteraz mi nevyschli kôli veľkej vlhkosti vzduchu.
10.11.2009
Je ráno , píšem a čakám na raňajky, je 8 hodín, dnes máme pokračovať v trekingu k vodopádu. Je to najväčší vodopád v juhovýchodnej ázii a 6.ty na svete. Volá sa Namtok Thi Lo Su. Je vo výške 900 m.n.m. jeho šírka je porovnateľná ako 5 futbalových ihrísk spolu. Výška je asi 300 m.
A potom pokračujeme do osady domorodcov, kde prespíme.
Mám jeden štípanec na nohe od komára. Večer sa tu nedalo sedieť pri sviečkach, lebo toho všeliakého hmyzu bolo hrozne veľa. Bolo to ako keby na nás útočili, tak sme hneď museli zhasnúť čelovky.
11.11.2009
Je 7:22, sme po raňajkách v osade domorodcov. Došli sme tu včera ešte za vidna, po asi 2 hodinovej túre z campu. Včera doobeda sme prišli k vodopádu, ktorý bol fantastický. Urobil som fotky aj pre Scandinavia - obchod v Poprade,
dúfam že to bude OK. Asi 2 hodiny sme sa kúpali pod vodopádom a skočili z jedného menšieho...keď všetci skočili, dokonca aj ženy, musel som aj ja :-), ale nebolo to také hrozné ako vtedy v Afrike (poz. pre Tomiho). Osada
domorodcov sa nachádza úplne v jungle. Vedie sem jedna cesta džunglou o ktorú sa starajú domorodci, v suchom období sa sem dá prísť aj 4x4 autom , alebo na motorke, alebo na slonoch.
Sprievodca Koko mi vysvetlil, že slonov, čo domorodci majú, v minulosti odchytili v prírode a teraz im slúžia. Teraz ich už nesmú odchytávať, iba rozmnožovať. Podľa jeho slov používajú marihuanu na to, aby neboli slony agresívne
a tiež aby mali viacej sily. V minulosti používali tiež opium, dnes je zakazaný všade a pre všetkých. Na ceste sem ležal zelený had asi 1,5 až 2 metre dlhý. Mal odseknutú hlavu. Domorodci ho zabili – je smrteľne jedovatý.
Čakáme na slony, na nich ideme späť.
13.11.2009
Je 13:46, som úplne na severe Thajska, asi 45 km od MAE HONG SON v dedinke Ban Rak Thai (tiež Mae Aw) na hranici s Barmou, možno niekoľko 100 metrov od hranice. Je to dedinka, kde žijú čínania, ktorí sa presťahovali
pred rokmi z Yinan provincie v južnej Čine. Sú tu všade čajové plantáže a predávajú čaj.
Práve som si dal fajné thai jedlo a k tomu mi priniesli ochutnať 2 druhy čaju – jeden mi naozaj chutí, možno si ho kúpim. Som tu na motorke, ktorú som si dnes požičal v Mae Hong San za 150 BTH (3 eur) / deň a chodím po regióne.
Do Mae Hong San som došiel priamo z Mae Sot po ceste pozdĺž barmských hraníc. Pohli sme sa na ďalší deň ako skončil 3 dňový treking. Treking skončil strastiplnou 4 hodinovou cestou na slonoch od domorodcov do mesta Umpang,
kde sme aj začínali. Je to strašne nepohodlné a zdĺhavé.
Z Umpang hned po skončení treku sme zobrali pick-up do Mae Sot, kde sme prespali. Na ďalší deň sme sa niektorí pohli priamo na sever (2 francúzky, 1 angličanka a ja) do Mae Sarian, čo trvalo asi 6 hodín cestou plnou zákrut,
ale bola to pastva pre oči – horské prostredie, doť veľa policajných zataras a kontrol a stále nejakí domorodci pristupovali a vystupovali do nášho pickup-u.
Táto cesta bola označovaná v sprievodcovi ako nie odporúčaná pre možný výskyt konfliktov medzi rôznymi barmskými etnikami, ktoré prekračujú hranice s thajskom a tiež veľký výskyt uprchlíkov z Barmy.
V Mae Sarian sme si dali obed a hneď autobusom do Mae Hong San, kde sme došli večer o 19,30 hod. Bol trošku problém s ubytovaním, lebo nemali 3 izby iba dve, tak som sa musel deliť o jednu izbu s angličankou.
Už ma to s nimi nebaví, tak dnes som si už robil svoj program – veď v tom je ta krása, že si robím absolútne čo chcem. Zatiaľ končim , idem ďalej.
Ešte dopisujem...táto dedinka Ban Rak Thai je z minulosti známa kôli priebehu bojov medzi thajskou armádou a súkromnou armádou ópiového kráľa Khum Saa a v roku 1983 thajská armáda potlačila Khum Saa a neskôr toto
mesto úplne opustil a usadil sa v neprtebádaných oblastiach barmských hôr na severovýchod od tejto dedinky.
14.11.2009
Je 12:00, sedím v Mae Hong Son (MHS) v T.A.T. na kávičke – local caffe a čakám na autobus do Sopong, mestečko SV odtiaľto. Je to asi 1,5 hodiny. Tam vezmem Moto-taxi, to je motorka so šoférom, čo ma zvezie do
Cave Lodge, kde by som chcel ešte dnes stihnúť návštevu jaskyne Tham Lot, ktorá je najznámejšia v tejto oblasti. Táto oblasť má asi 200 ďaľších jaskýň.
Včera po ceste motorkou späť som stihol ešte MUD SPA - bahenné kúpele, kde som si dal face-musk za 60 BTH. Dnes som dosť skoro vstával, tak som raňajkoval už asi o 7,30 a vydal sa na juh od MHS pozrieť tzv. Dlhokrké ženy.
Trvalo to asi 30 min. na motorke, bolo to zaujímavé, ale pýtali 250 BTH za vstup, ale zdá sa mi, že len od cudzincov, dali mi prečítať taký papier, kde bolo napísané, že sú to ľudia z
Barmy a že vstupné slúži na ich obživu a podobne. Tak som sa rozhodol , že nemusím ísť do tej ich dedinky, ale ako si tak chodím medzi stánkami, tak jedna ulička z boku viedla priamo tam a tam už nevyberali vstupné :-).
Kúpil som tam chilli papričky sušené a tiež barmské šúlané cigarety – z nejakých listov, ale neviem čo je vo vnútri – to je pre Miša Deliu. Ešte aby som nezabudol, ráno som vyšiel na kopec nad mesto do chrámu
Wat Phra That Doi Kong Moo, kde je uložený popol mníchov z 19. storočia.
15.11.2009
raňajkujem v Cave Lodge a to Vám musím popísať, lebo toto urobilo na mňa obrovký dojem, tak poporiadku...došiel som sem včera asi o 15 tej z busu z Mae H.S. do Sopong - je to v podstate pár domčekov a trh okolo cesty, tam
som si zjednal mototaxi do Cave Lodge, asi 9 km, ktorý sa nachádza hneď neďaleko jaskyne Tham Lod.
Včera som ju navštívil a zas som ušetril na vstupnom, nakoľko som nikde nestretol nikoho, kto by vyberal vstupné, videl som tam len také panie oblečené v modrom s lampášmi čo niečo pokrikovali, ale išiel som ďalej a nakoniec
som sa pridal k jednej 4 člennej skupinke a oni sa len usmievali a prešiel som s nimi celú trasu. Je to krásna obrovská jaskyňa v ktorej tečie rieka, tam sme išli na bambusových voroch.
Je to taká krasová jaskyňa, povedal by som niečo ako krásnohorská jakyňa, len oveľa rozsiahlejšia. Cave Lodge, kde bývam má austrálčan s jeho thai ženou a celé je to v prekrásnej prírode pri rieke Lang River.
Všetko je tu z dreva. Bývam v takom slamennom domčeku s moskytierou. Sprcha spoločná vonku. Može sa tu podnikať veľa aktivít : kayaking, caving, horse riding .....je tu úžasná bylinková sauna (jednoduchá, ale úžasná).
Včera som mal skvelú masáž za 200 BTH / hod.
Dnes asi pôjdem ďalej, lebo som sám a nie je žiadna výprava na dnes , iba 1 hod. kayaking a to nemusim, to je slabotka :-). Je tu taká spoločná budova, kde je po stenách všetko popísané čo sa tu dá vidieť + mapy, tiež knižka čo
napísal majiteľ John – 30 rokov jeho života v tejto oblasti a jeho zaujímavé zážitky.
(Cave lodge – guest house & restaurant, PH/FAX : 0536 17203, www. cavelodge.com, email : john@cavelodge.com)
John tiež robí niekoľkokrát ročne adventure výpravy k dosiaľ neprebádaným jaskyniam.
Práve som si kúpil takú ryžu v bambuse (ryža, kokosové mlieko, cukor)...fajne :-)
17.11.2009
Je 12,30 hod, sedím v parku vedľa chrámu Wat Phra Sing v druhom najväčšom meste Thajska CHANG MAI a je tu wifi tak študujem Kambodžu na internete, lebo v uliciach je strašne horúco.
Do Chang Mai som došiel predvčerom večer (15.11) z Cave Lodge do Sopong na motorke ma jedna thajka zviezla, zo Sopong do Pai autobusom (publik bus) 40 BTH, Pai – Chang Mai klimatizovaný mikrobus 150 BTH.
Došiel som večer a hodnú chvíľu som hľadal ubytovanie, lebo prvé bolo plné , až Your hotel I bolo voľné, cena 200 BTH – kúpeľňa s teplou vodou spoločná, na izbe fan. V ten večer ešte nočné trhy – zaujímavé.
Na ďalší deň som si vybavoval víza cez internet (poradila mi to jedna poľka žijúca v belgicku, čo tiež mesiac cestuje po Thailand + Cambodia.
Tak som sa odfotil cez iphone a mailom poslal na moju emailovu adresu, v internet caffe stiahol do pc a online vybavil víza – platba 25 USD cez kreditku. Na ďalší deň mi poslali víza mailom na moju emailovu adresu a
čo musím vytlačit a to su víza. Výborný systém ! Paráda a hlavne nebudem, aspoň dúfam, hodiny stáť na prechode na vybavenie víz na hranici.
Chang Mai je celkom príjemné 2. najväčšie mesto v Thailand, ale pre mňa je dosť rušné. A hlavne je také turistické – poeurópštené, nie je to thai veľmi a to ja veľmi nemusím. Mal som 2x masáž tu.
Dnes večer odchádzam busom do BKK cez noc. Cesta trvá 10 hodín.
20.11.2009
Je 9:40 hod, sedím v autobuse a vyberám knižného sprievodcu Cambodia od Lonely planet – lebo cestujem do Kambodže. Tak kde som to prestal ? Cesta z Chang Mai bola ok, klimatizovaným autobusom VIP za cenu normálneho,
oni totiž 30 min pred odchodom vypredávajú voľné lístky. Platil som 518 BTH, bolo v tom jedlo v reštaurácii na jednej zastávke o
2:00 hod ráno, takže som nejedol...a čaj, koláčik, voda. Do BKK som došiel o 5:15 hod ráno. Taxíkom za 150 BTH do štrvte Banghlampu na ulicu Thanon Phra Atit, kde som sa po niekoľkých hľadaniach ubytoval v
Happy House Hotel 390 BTH / noc s AC, čistá izba s uterákom, hotelového typu. Spchy čisté, spoločné.
V BKK som bol 2 noci, ostrihal som sa a išiel si pospať na 2 hodinky poobede, potom som sa včer stretol s kamarátkou Dusitou a jej kamarátkami Rey a Cream na Kao San Road, neskôr sme zmenili miesto na nejakú diskotéku
na Sukumvit Road. Fajne bolo, prišiel som na hotel o 2 am. Ďalší deň som išiel pozrieť ďalšie pamiatky v meste, tiež Indický trh – veľmi zaujímave.
Obrovské haly, kde obchodujú so všetkým, hlavne s ovocím a zeleninou a zabudol som, samozrejme som sa pustil do hľadania tailora, čo mi odporučil Rado, kôli obleku. Ach to bolo ....Rado mi povedal, že je to LeMeridien Hotel
a telefónne číslo som mal. A že je to asi 500 m od New Siam Hotel II, kde on býval. Tak som si našiel na googli Le Meriedien Hotel , napísal odresu, ale bolo to asi tak 10 km :-).
Nakoniec som ten hotel našiel (trvalo mi to asi 3 hod. sa tam prepraviť), ale o butiku Pierre Boutique nič nevedeli). Ochrankár z hotela volal na to číslo, čo som mal a ten mu vysvetlil, kde to je – tak taxíkom opäť tam.
Nakoniec vysvitlo, že Le Meridien Hotel sa v roku 2005 zmenil na Holiday Inn Hotel a čo Rado bol, to bola ich ďalšia pobočka biznisu. Ale Radove miery nakoniec našli v jeho pobočke a odfaxovali, kde som bol ja.
Mňa premerali a objednal som si 100 % kašmír bavlna. Už som ho bol aj na druhý deň skúšať – sadol ako uliaty, kus som ešte pomenil niečo. Radovi som objednal druhý oblek podľa jeho mier čo odfaxovali.
V ten druhý deň som sa opäť stretol s Dusita a jej kamarátkami na večeri. Opäť bolo fajn.
Knižku Cambodia som si kúpil použitú z roku 2008 za 330 BTH a môžem ju opäť predať tam za 50 % ceny.
Na Kambodžu mám tak 5 dní, do 25.teho., potom zas na 5 dní na pláž – asi ostrov Ko- Chang. Dnes je cieľ – Siem Reap (mesto v Kambodži).
Je 21:57 hod a ja som už na mieste – na úžasnom mieste. Bývam v Popular Guest house v meste SIEM REAP. Cesta sem z Bangkoku bola dlhá, ale prebehla bez problémov. Autobusom z BKK na hranice to trvalo asi 4,5 hodiny,
potom na hraniciach to bol mierny chaos, nevedel som vlastne kde hranica je, kým som sa nespýtal nejakých farangs (cudzinci).
Teste pred hranicami sa stále niekto prihováral a chcel predávať víza – dobre že som už mal e-viza, cez internet vybavené. Neskôr pár papierovačiek a razítok do pasu, fotka cez webkameru a vstup do Kambodže.
Odtiaľ free autobus na autobusovú stanicu do Poipet ( to je kambodžská strana hranice). Odtiaľ som si spoločne s 2 nemcami zobral taxik za
12 USD/ osoba a cestovali až tu asi 2 hodiny. Cesta to bola naozaj zaujímavá. Plno ľudí na ceste, kravy, kone , bicykle, autá, náklaďáky, sliepky , psy. No úžasný chaos. Ale áut veľa nejazdilo. A keď sa zotmelo – autá bez osvetlenia,
žiadne poličné osvetlenie. Ale cesta, musím povedať, bola dobrá, robili ju asi pred 6 timi rokmi. Cesta bola dobrá až do Siem Reap.
Tu už je cesta zlá, sú tu úseky bez asfaltu, prašná, ale to zistím až zajtra lebo je tma. Izba za 3 USD s fan (ventilátor), sprchy spoločné. Je tu wifi. Dal som si večeru za 1,9 USD a pivo za 1,9 USD. Stretol som sa so Simone –
austrálčankou s ktorou som bol na treku v Umpang. Ale necítila sa dobre, dúfa že to nebude malária – je to akurát tyždeň od nášho treku v jungle. Zajtra vraj ide na testy.
A mám DEJA VU .... ako keby som už tu bol.....
Asi mi neuveríte, ale ja som to Deja vu mal ešte celý ďalší deň, to je 21.11.09.....ráno som si dal raňajky v mojom Popullar Guest House – zase nejaké vajíčka, káva , bageta, , džús...asi za 3 USD
a o 8,30 ma už čakal môj driver zo včera s Tuk Tukom (Tuk Tuk je v Kambodži trošku iný ako v Thajsku, je to 2 kolesový vozík prikvačený o motorku). Dojednal som si cenu 14 USD na celý deň vozenia po pamiatkach –
bol to namáhavý deň – toľko pamiatok, ale bolo to naozaj pekné, aj keď pre mňa – nie historika, stále akoby dosť rovnaké.
Hlavná pamiatka ANGOR WAT – sa hovorí najväčšie religiózne centrum na svete – láka veľké davy ľudí, hlavne turistov. Je to obrovský komplex kamenných budov, stavieb, nádvorí, parkov, jazier. Kamene sú vytesávané,
často s vyobrazením rôznych výjavov ľudí a zvierat. Často som stretával budhistických mníchov v orandžovom oblečení.
Všetci naokolo z domorodcov sa snažili turistom niečo predať a to tak, že za nimi chodili a presviedčali : „ T-shirt sir, cold drink for you, would you like to eat Khmer food ?, cheep, cheep, sir, postcard only 1 dollar – Sir,
something for your girlfriend ?....“ Všetko je za 1 dolár. Pri jednej pamiatke, take pekné dievčatko – tažko určiť vek hovori : Cold drink ?, sir,
T-shirt...a ja odpovedám : No thanks, I had everything....ona sa zasmiala a povedala : „ except me...“Asi viem čo tým myslela, keď všade vidno plagáty s upozornením, že žena do 18 rokov je dieťa a sex z dieťaťom je trestný čin. ...
Pravdepodobne bohatí zvrhlíci si hľadajú kambodžu práve kôli tomu. Je tu hrozná chudoba a ľudia sa znižujú na svoje dno, aby prežili.
Práve keď to píšem, sedím v autobuse zo Siem Reap do hlavného mesta PHNON PENH a pred chvíľkou sme mali prestávku na jedlo – to bolo tiež silné. Jedno zaprášené parkovisko a taký bufet na jedlo,
vedľa autobusu sa posadila žobrajúca staršia žena a tiež muž asi 50 ročný s protézou – nohou. Týchto ľudí tu vidno často, je to dôsledok občianskej vojny v 70 tych rokoch. Khmer Rouge.
Toto utrpenie a bieda sa mi tiež spája s Thajskom a so situáciou čo som videl : Bolo to v Bangkoku, keď sme s mojimi dvoma kamarátkami išli na večeru a potom , že ma zoberú na diskotéku – bola to diskotéka v nejakom veľkom
hoteli luxusnom, ako diskotéka pre high society spoločnoť – plno poloopitých nafúkaných belochov (volám tak všetkých nie thajcov) a plno krásnych thajok – za jeden malý Heineken, Gin –tonik a džús som zaplatil 800 sk :-)...poviem
Vám, bol to pre mňa hrozný pohľad.
Ako na polovačke. Taká chudoba všade naokolo a toto tu ? A nakoniec ten biznis tu určite patrí nejakému belochovi.
Je...ani neviem ktorého, nemám na ruke hodinky, lebo seím na pláži a pijem pivko. No je sobota asi 17. hodín. Som na ostrove Ko-Chang v Thajsku.
Do hlavného mesta Phnon Penh som došiel OK, hneď ako som došiel na mňa zaútočili Tuk-tukári, tak ma odviezli do Guest house, čo som našiel v knižke o Kambodži. Izba bola za 4 USD, no nic moc poviem Vám, sprcha
studená spoločná, WC spoločné, izba s fan, bez Mosquito – net – ešte že mi Ľuboš s Naťkou v Blave pribalili :-)...ďakujem . Zdržal som sa tam 2 noci. Prvý deň som stihol len večeru a potom poprechádzať sa po Riverside okolo rieky
Mekong. Je to tam príjemné – široká ulica s cestou, promenádou a Royal Palace.
Na ďalší deň ráno som sa začal cítiť nejako nie najlepšie – také oslabenie nejaké a tiež ma bolel hrudník, pľúca a začínal som pokašľávať. V ten deň som navštívil Royal Palace a Silver Pagoda – veľmi pekné stavby a
dozvedel som sa, že ich kráľ vie dobre česky, že v Čechách žil nejaké roky. Potom som sa nechal Moto-taxi (na motorke) za 1 USD odnieť na Central Market – také stredné trhovisko, kde som si kúpil 3 tričká La coste, Polo 2x, za 4
USD / ks a tiež jedno ričko Cambodia za 2 USD a šiltovku Polo za 4 USD. Potom som navštívil tzv. Russian Market – premenovali ho kôli tomu, že v 80. tych rokoch rusi tu chodili vo veľkom nakupovať tovar.
Neskôr som sa dal odviezť do TUOL SLENG MUSEUM – v podstate skutočná budova presťahovaná, ako smutná pamiatka na okupáciu obyvateľstva Khmer Rouge – niečo ako nacisti v aurópe a ich koncentračné tábory.
Večer som sa vrátil, dal večeru, pivo a zaľahol. Ráno o 7 mej som už čakal na autobus do SAHOKMWILLE – na pobrežie, také letovisko, kde chodia kambodžania k moru, keď na to majú.
V tej dobe sa moja choroba začala viacej prejavovať, kašľal som, ale nemal som na to žiadne lieky, len superpirín, ktorý som bral. Medzitým cez FCB som sa dozvedel, že kamarátka z Austrálie je chorá a že ide na testy
na maláriu, tak som sa začal aj ja trochu obávať. Neskôr testy u nej maláriu vylúčili.
Na pobrežie som došiel asi o 15-16 hodine, býval som asi 5 min. od pláže, kde som mal aj večeru s červeným vínkom (francuzske, ale nic moc). V ten večer som sa aj rozhodol že pôjdem do thajska – mal som na to 2 dôvody :
prvý, že nebolo tam škarede, ale nebolo tam ako v rozprávke a tiež, že hrozne tam stále niekto žobral, chcel predať, masaž a stále niekto niečo hučal :-) a ja som chcel kľud. A druhý dôvod bol , že som sa necítil najlepšie
a keby sa mi to zhoršilo, radšej budem v Thajsku.
Ale tie kambodžanky ma nakoniec na niečo presvedčili a to je sranda , haha, lebo mi takými nitkami vytrhali chlpy na chrbte. Zjednal som na 2,5 USD, ale asi som nemal až tak zjednať, lebo mi vytrhala 2/3 a 1/3 chrbta nie :-),
tak som myslel, že thajky mi to dokončia, ale tu to nejako nevidím, že by robili, tak som teraz na holičkách :-)....
Tak na ďalší deň som sedel v autobuse za 22 USD na KO – CHANG – ostrov v Thajsku – uff, ale to bola dlhá cesta. Celé to trvalo asi 14 hodín, kým som našiel ubytovanie tak bolo už 21. hodín.
Kambodžský autobus nás vyložil na hranici na Kambodžkej strane, lebo autobusy nesmú jazdiť na thajskú stranu. Ináč v Kambodži sa jazdí v pravo (francúzska kolónia) a v thajsku v ľavo. Pešo sme museli prejsť na thajskú stranu
a tam sme čakali asi 2 hodiny na náš mikrobus, ktorý nás viezol až k mestu Trat na trajekt z miesta Tha Center point ferry. Odtiaľ trajektom – asi 1 hodina na ostrov Koh Chang. Odtiaľ som nasadol na pick-up ktorý išiel okolo celého
ostrova a vykladal a nakladal ľudí. Vystúpil som na Lonely beach (pláž pre backpackerov) spolu s jedným Írom, ktorý mal už zarezervované ubytovanie. Pre mňa voľnú izbu nemali , tak som pokračoval v hľadaní,
vlastne ma jeden thajec zobral motorkou na 2 miesta a na jednom som si vybral. Takže prvý večer som prespal v jednom slamennom domčeku na plaži, ale bojoval som tam s jedným švábom....och nič príjemne.
Hneď ráno keď sa mi pláž a ubytovanie nepáčilo, som zmenil pláž na White sand beach – Pláž bieleho piesku a to bola nádhera, ako v rozprávke :-). Našiel som si ubytovanie asi 50 m od mora v Arunee Resort v slamennom
domčeku s teplou sprchou. Vedľa v domčeku ma oslovil jeden chlapík s lámavou angličtinou a nakoniec som zistil, že to bol poliak, tak sme rozprávali po slovansky :-).
Až on mi vysvetlil nad čím som hútal už dlhšiu dobu. Totiž som veľakrát videl ako idú za ručičky mladá thajka a biely chlap...aj postaršií chlap a dosť často. V drvivej väčšine to funguje tak, že večer sa príde do go-go baru, ktorých je na konci našej ulice niekoľko a muž sa pristaví a
može si dať drink a može ísť ďalej, ale nemusí....tzotiž v tom bare, je plno thajských (pekných) žien a može si vybrať a ked žena súhlasí a prijme pozvanie na drink može sa skontaktovať. Podtom to už je na dohode s danou thajkou za koľko peňazí mu bude robiť
spoločnosť na 24 hodín. Pri odchode z baru musí ešte zaplatiť cca 15 eur majiteľovi baru (že si ju berie preč). Pre informáciu takýto spoločný 24 hod. pobyt vraj stojí cca 20 eur pre thajku a somozrejme všetky ostatné výdavky - strava, program...
Ale poviem Vám často vidieť ako tie thajky sa o svojich "frajerov" náležite starajú - donesú im jedlo v reštaurácii, starajú sa o pohodlie, masírujú a ... ostatné už nechám na Vás.
Na ostrove som pobudol do 30.11.2009. Potom som sa presunul autobusom do Bangkoku odkiaľ som 3.12.2009 odletel späť do Európy.
PS : Ospravedlňujem sa vopred za všetky chyby a tiež za ak som niečo zachytil a vykreslil inak ako vnímajú iní, budem sa tešiť na Vaše pripomienky, alebo postrehy.
|
