7.11
Autobusom z Košíc do Budapešti na letisko.
Budapest – Kyev : cca 2 hodiny letu, posun času + 1 hodina, letecká spoločnosť Malev airlines. V Kyeve som čakal na prípoj cca 2 hodiny.
Let Kyev – Delhi (Aerosvit airines) prebehol v poriadku, cca 6 hod 30 minút, služby štandardné, lietadlo štandardné.
8.11 - hlavné mesto DELHI
Prílet do Indie do hlavného mesta Delhi o cca 03:45 AM, hneď na letisku som si vymenil prvé peniaze (1 eur = 61 IRS). Približne o 5 hodine som si zaplatil tzv. pre-paid taxi v stánku na ulici,
kde za 310R Ťa odvezie do centra. Ja som sa ubytoval v Sunny Guest House vo štvrti Connaught Place, nie je to najlacnejšia štvrť, tak izba pre 2 osoby ma stála 600 R (posteľ, nočný stolík,
ventilátor, svetlo, zásuvka, záchod, sprcha (teplá voda) ... takže fajn. A sieťka na oknách proti opiciam. ? Zajtra sa plánujem presunúť do Varanasi (asi 800 km) na východ od Delhi. Varanasi
sa nachádza v štáte Uttar-Pradesch. Plánujem ísť nočným vlakom.
Dnes som hľadal nejaké potraviny, ale neúspešne, nič také som bohužiaľ nenašiel a tak som sa stravoval 1x KFC (burger), 1xPizza Hat, lebo na ich bufety som nemal odvahu.
9.11
Je 19:30 hod, ležím vo vlaku na vrchnej doske v spacom vozni II. trieda bez A/C (klimatizácia) z Delhi do Varanasi. No poviem Vám, že je to ozajstný zážitok – vlak starý ako Jeruzalem,
okná zamrežované, otvorené a často bez skiel, všade prievan a k tomu ešte „našlapané“ ventilátory (niečo také ako je na Bujaku v krčme v Dobšinej ?). Tak som si dal štuple do uší a všetok
ten džavot ľudí a neustále prechádzajúcich predavačov všetkého možného ( čaj, chipsy, placky, kokos, banány, voda), sa mi tak konečne stlmil. Poviem Vám, žiadneho bieleho (neberte to
diskriminačne – len farebné rozlíšenie) som tam vo vlaku ani nevidel. Možno preto každý kto ide okolo sa otočí a kuká na mňa. To neplatí o ženách, tie väčšinou nereagujú.
Lístok na vlak som si kúpil dnes doobeda. Po ceste z môjho Guest housu až na New Delhi railway station ( asi 6 km pešo) som sa potýkal s množstvom rôznych fínt používajúcich ľudí, ktorí sa
mi akože nič prihovorili a popri reči, či už skôr, alebo neskôr snažili ma odkloniť do DTPD – tourist information center, namiesto aby som si priamo na stanici kúpil lístok. Ale poviem Vám,
boli všade – na ulici, McDonald, kaviareň....Pracujú všetci na základe provízií čo donesú do DTPD. Takúto presnú skúsenosť som mal aj v Thajsku, keď ma do takej podobnej organizácie doviedol
tuk-tukár. Ale aj tam som sa zachránil ? pred organizáciou mesačného pobytu v Thajsku cez agentúru.
Dnes som našiel jeden obchodík, kde predávali buchty a pečivo, tak som si kúpil na cestu, ale ešte stále nemám predstavu ako sa tu budem stravovať. Idem si trošku pospať, príchod je plánovaný zajtra , 6:15 ráno.
11.11 - VARANASI
12:55 miestneho času, som vo Varanasi v takej malej bufetovej reštaurácii a čakám na objednané indické jedlo. Som neďaleko Dr. Raiendra Prasad Ghat, jednej z niekoľko desiatok ghats (schody pre prístup ku Gange)
vybudovaných na brehu rieky Ganga. Mesto Varanasi, alebo Banáras, alebo Banáres. Domorodci tiež nazývajú toto mesto Kaší (žiariace), ktoré založil sám boh Šiva a pokladá sa za jedno z najstarších miest sveta.
Náboženský život tu nepretržite pretrváva už od začiatku 6. storočia p.n.l. Je to najposvätnejšie mesto hinduistov, kde každodenne tisícky veriacich vykonávajú posvätný kúpeľ v rieke Ganga. Ako sa píše v knihe
Rough Guides – Varanasi patrí k najposvätnejším TÍRTHÁM (brod, prechod na druhý breh), kde prichádzajú veriaci aby sa stretli so svojimi bohmi a bohyňami zostupivšími na zem. Miesto, ktoré priťahuje pútnikov,
hľadačov absolútna, sanjásiny (človek , ktorý sa vzdal svätských túžob), potulných askétov, žiakov véd, študentov histórie, ale aj následníkov Budhy, tiež Maháviry – zakladateľa Džinizmu (indicé náboženstvo),
či veľkého reformátora Šankary.... ale vrátim sa späť do vlaku.... na môj úžas som si aj trochu pospal, cítil som sa celkom bezpečne, nakoľko som ležal na vrchnej prični. Meškali sme asi 1,5 hodiny a to som tŕpol
kedy mám vystúpiť . Myslel som že väčšina vystúpi, ale nebolo to tak...len ja ?. Z vlaku sa musíte tlačiť von, lebo ak zaváhaš, nevystúpiš, lebo sa všetci tlačia dnu. Vonku ma hneď odchytil rikšista a nakoniec
asi po 4roch pokusoch nájsť ubytovanie...všetko bolo plné, alebo drahé kvôli hindu slávnosti, ktorá dnes začína. Nakoniec som sa ubytoval za 400 R / noc. Dvojka izba s oknom, kúpeľňou a ventilátorom, čistá.
Wifi za 50 R / deň. Tolaletný papier 50 R/ ks. Hinduistická slávnosť sa konala večer, kde tisícky ľudí sa zhromažďovali pri rieke Ganga, kde pri každom gathe hrala nahlas hudba, resp. niekto rozprával do mikrofónu
dookola niečo, ľudia kričali, spievali. Asi do 24 hod búšili ohňostroje.
12.11
Je 12.11, 14:30 hod, včera som celý deň prechodil, prv mi ten u ktorého bývam ukázal Staré mesto a niekoľko chrámov : Ganesha Temple, Shiva Temple (Boh Ganesha je synom Boha Shiva), ďalej Kinara Baba Temple ( Tantri Temple )
– bol to súbor niekoľkých budov a záhrad, tiež slúži ako ashram – miesto pre chudobných, kde môžu prebývať, jesť a za to vykonávajú práce pre ashram (napr. opravujú budovy). Nachádzal sa tam taký ako veľký bazén (pripomínalo
mi to rímske kúpele), kde chodia ženy, ktoré nevedia počať a keď sa okúpu, do roka budú mať dieťa. Je to voda z Gangy + je posvätená bohom. V jednom chráme majú nikdy neutíchajúci oheň. Drevá sú ešte nedohorené z gath od gangy.
Popol si ľudia dávajú na čelo a tiež na miesta, kde majú bolesti, či problémy. Ja som si dal na hlavu ?. Vrátil som sa späť ku posvätnej Gange, kde aj cez deň vládol čulý ruch. Keď som tam prišiel tak som len stál a pozeral sa
a pozeral sa. Všade kde som sa pozrel bolo niečo pre nas Európanov zaujímavé, netradičné, šokujúce. Jedna rieka a toľko činností čo sa na jej brehu vykonávajú. Niekto umýva stádo kráv, niekto čerpá vodu z Gangy hlučným čerpadlom
a umýva schody, niekto perie prádlo, niekto sa celý umýva a sedí ponorený až po hlavu v rieke a niekto z Gangy sa napije a asi 50 m od nás sedí na brehu desiatka indov a vykonávajú pohrebný ceremoniál a spaľovanie nebožtíka priamo
na ohni. Keď majú dosť dreva na dohorenie tela až na popol, tak sa do Gangy zhŕňa len popol, ale chudobnejšie rodiny ktoré nemajú na to, aby si kúpili dosť dreva, tak do Gangy sú zhŕňané aj nedohorené časti. Spaľovanie mŕtvol
a pohrebné ceremónie sú zakázané fotiť, alebo natáčať na kameru a poviem Vám, nemal som odvahu to odfotiť.
Neskôr som celý deň išiel ako ma nohy viedli až kým som prišiel do moslimskej časti známej výrobou hodvábnych výrobkov , kde v jednej štvrti pracuje 15-20 tis. ľudí a ručne tkajú látky. Samozrejme ma presvedčili nejaké si kúpiť
( hodvábny šál, šatka). Naučili ma rozpoznávať výrobky z čistého 100 % hodvábu (silk), alebo miešaného s bavlnou (cotton), alebo syntetic. Jednoducho, ak zapáliš nitky z rôznych materiálov majú zápach buď silk – ako ohorené vlasy,
cotton – ako zhorený papier, syntetic – ako spálená umelá hmota. Dnes ráno 12.11 som sa rozhodol, že sa pohnem ďalej z Varanasi späť smerom na Delhi, do Agry, kde sa nachádza Taj Mahal. Majiteľ Guest hausu volal na lístok na vlak,
ale beznádejne vypredané na 2 dni dopredu. Moja kniha Rough guides v takomto prípade radí dať sa na waiting list, tak som išiel rikšou na stanicu, vystál som postupne asi 3 polhodinové rady a zistil som, že na dnes je na waiting
liste asi 300 čakateľov ?. Posledná možnosť je kúpiť si obyčajný lístok bez miestenky, nastúpiť a dať sprievodcovi bakšiš, nech mi nájde miesto. Tak som aj urobil, mám lístok a čakám práve na vlak, tak držte palec ?...dúfam že ma nevyhodí.
13.11 - AGRA (Taj Mahal)
Je nedeľa 13.11, 20.37 hod, v Agre je výpadok elektrickej energie tzv. Black – out (mne dobre známy už z Nepálu), sedím v jednej z Roof-restaurant a idem večerať Chicken Kashmiri, Kashmir briyani (ryža) a popíjam pivko Kingfisher Gold...
ako je známe v ázii o objeme 650 ml. 5 % alkoholu (Kingfisher ale tu vyrába aj Super strong 8% -né). Čašník je starší pán so sivou briadkou, celý je v bielom a na hlave má turban, pôsobí veľmi úctihodným dojmom. Na stole už horí sviečka,
ako náhradný zdroj svetla. ? Pre popísanie celkovej atmosféry: dole na ulici je ako stále čulý ruch ulice, trúbenie, brechanie psov , bučanie kráv a nahlas hrá indická hudba z nejakého ampliónu, pripomína mi to moslimov, keď sa takáto
hudba šíri z ich mešít. Je to aj možné nakoľko v Indii je veľké percento obyvateľstva moslimského vierovyznania. Zaujalo ma, že vo Varanasi, čo je mäkkou hinduizmu je až 40 % obyvateľstva moslimského vierovyznania. Práve vo vlaku z
Varanasi som si uvedomil ako títo ľudia s toľkými vierovyznaniami žijú v symbióze. Práve tu som cítil ako sú títo ľudia hoc chudobní, ale duševne, tak od srdca dobrí. Tu som nikde necítil nejakú nenávisť k iným rasám, alebo vierovyznaniam.
Sú úprimní a dobrosrdeční ...avšak netreba si to zamieňať s biznisom na turistov, ten je niekedy až dotieravý. Ale taká je Ázia celá.
Vrátim sa späť na železničnú stanicu a moju cestu vlakom z Varanasi. Na železničnú stanicu vo Varanasi som prišiel v dostatočnom predstihu, asi 2 hodiny pred odchodom vlaku, nakoľko som ešte celkom dobre nevedel ako budem identifikovať
môj vlak. Našiel som si na tabuli číslo nástupišťa, kde odchádza môj vlak a presunul som sa na taký visutý železný prechod nad všetkými nástupišťami, kde som si našiel malé voľné miesto na zemi medzi plno inými skupinkami Indov a sedel
a kukal a kukal na všetkých tých prichádzajúcich a odchádzajúcich človiečikov. Keď bol čas, pobral som sa a nastúpil do vlaku. Ako mi bolo doporučené (a ako to robia Indovia) nastúpiť do vlaku a sadnúť si na prvé miesto, ktoré je voľné
(do sleeper class). Nakoľko som mal len lístok a nie miestenku, mal som správne nastúpiť do general class, lenže keď som to videl ako to tam vyzerá a ako sú tam natlačení, tak som si to ozaj rýchlo rozmyslel. Asi dve hodiny bolo všetko
v poriadku, bol tam veľký pohyb, každý si hľadal miesto. Keď došiel sprievodca zistil som, že väčšina tu sediacich je na tom ako ja – bez miestenky. Zaplatil som pokutu a doplatok za miestenku 400 R (asi 6 eur), ale miesto kde som sedel
bolo voľné len do 24 hodiny a vtedy to začalo. Všetci čo v jednom meste o polnoci nastúpili mali tie miestenky čo sme my sedeli, už vtedy plný vagón a dobývali sa svojich miest (právom). Situáciu riešila polícia, mňa tiež raz dala do
pozoru a legitimovali. Nakoniec som sedel na zemi v uličke a stále niekto cezo mňa prekračoval. Nespal som celú noc a keď som o 6:15 vystupoval mal som čo robiť prebojovať sa von...
17.11 - PUSHKAR
Je 8:50, nachádzam sa v jednom z najúžasnejšom meste čo som zatiaľ bol – PUSHKAR, ktoré sa nachádza asi 150 km JZ od mesta Jaipur. Ale vrátim sa ešte k mestu Agra, do ktorého som prišiel ráno 13.11. z Varanasi. Mesto Agra bola zastávka
kôli snáď najpreslávenejšej pamiatke v Indii – Taj Mahal (Tádžmahál). Mestá Agra spolu s Delhi a Jaipurom tvorí tzv. Zlatý trojuholník – turisticky najvyhľadávanejších miest. Celkový dojem z Agry som mal však skôr negatívny –
hrozné znečistenie, prach, neustále trúbenie, dotieraví tuk-tuk drivers.
V deň príchodu, keď som vystúpil z vlaku o 6:15 ráno a po nájdení si ubytovania som si poriadne pospal až do poobedia, tak v ten deň som stihol už len návštevu tzv. Baby Taj (Itimad Daulah), pekné miesto dosť pripomínajúce zmenšeninu
Taj Mahalu a západ slnka s pohľadom na zadnú stranu samotného paláca Taj Mahal. Večer som si ešte stihol zakúpiť lístok na autobus na nasledujúci deň do Jaipur-u. Už ráno som vyrazil na prehliadku Taj Mahal-u (ohromné vstupné 750 R,
pre domácich 20 R). Taj Mahal je úžasná a úchvatná stavba, presne tak ako sa o nej aj píše. Císar Šahdžahán vybudoval Taj Mahal ako príbytok pre telo jeho najobľúbenejšej manželky Mumtázmahál (Vyvolená paláca), ktorá zomrela krátko
po pôrode 14. dieťaťa v roku 1631 na jej pamiatku. Sám celú stavbu navrhol. Na stavbe od 1632 – 1653 pracovalo 20 000 ľudí z celej Ázie. Neskôr mal cisár vybudovať identickú repliku čierny Taj Mahal na druhej strane rieky, čo aj
začal, nakoľko archeologické vykopávky dokázali identické základy stavby ako má biely Taj Mahal. Plánoval ju ako hrobku pre seba, ktorú ale nedokončil. Popri Taj Mahal-u sa v Agre nachádza pekná pevnosť Agra Fort. Už na obed som
sedel v autobuse do Jaipuru (250 R, cca 3,50 eur), cesta trvala cca 5 hodín, samozrejme v prievane. V ten deň som začal už byť prechladený a po včerajšej návšteve reštaurácie som dostal aj hnačky, tak som sa tomu veru tešil ?
Dňa 14.11 som vystúpil v meste Jaipur a hneď na prvý pohľad to mesto na mňa zanechalo dobrý dojem. Vyzeralo o dosť vyspelejšie, domy boli upravené, tiež záhrady a parky, začal som sa cítiť trošku pohodlnejšie. Hneď ma oslovil slušne
oblečený rikša driver, ktorý ma odviezol na miesto ubytovania, ktoré som si vybral v knihe, kde ale bola cena príliš vysoká, tak ma zobral do iného hotela. Dojednali sme sa že večer sa zastaví a dojednáme sa na zajtrajšej prehliadke
mesta. Súhlasil som a večer v reštaurácii na streche som si dal pivo a on whisky (hneď mi to bolo divné, že si to môže dovoliť), prišiel aj s kamarátom. Obaja dobre rozprávali anglicky. Pozvali ma k ich známemu, ktorý dnes pre ostatných
varí chicken curry, tak som po váhaní zvolil, že pôjdem na chvíľu. Keď som došiel, všetci boli ku mne až prekvapivo milí, vyzerali ako stredne, dobre situovaná vrstva. Neskôr, keď som sa s jeho kamarátom čo prišiel rozprával na
streche a ostal sám, tak mi povedal, aby som si dal pozor na niektorých, ktorí by mi ponúkali nejaký biznis, lebo niekedy to vraj robia a jedná sa o podvod. Všetci boli milí, dokonca som s majiteľom viedol zaujímavú diskusiu o jeho
živote a jeho biznise. Bol veľmi otvorený, rozprával mi o svojej rušnej minulosti a dnešnej kľudnej súčasnosti, ako sa pravidelne venuje Hare Krisna. A pozval ma na ďalší deň na obed ku nim domov, že manželka výborne varí.
Neskôr prišiel druhý majiteľ, ktorý sa pochválil, čo všetko robí (textil, zlato, atď.) a ponúkol mi aby som zajtra opäť prišiel. Potom ma odviezli na hotel a dojednali sme sa na 10 tu, že ideme na prehliadku mesta. Rozhodol som sa,
lebo som mal z toho divný pocit, že ráno, ešte pred jeho príchodom odídem z hotela a zmením ho za iný. Tak som aj urobil. Našiel som si iného sprievodcu, ktorí za 500 R ma celý deň vodil po pamätihodnostiach mesta.
Jaipur je príklad Radžastanskej architektúry, mesto taktiež nazývané PINK CITY (ružové mesto). Ružová farba je tradičná farba radžastánskej pohostinnosti a tento náter sa pravidelne nanáša na fasády budov odkedy sa mesto pripravovalo
na návštevu anglického princa Alberta v r. 1865. Ďalšie vylepšenia mesta padlo v roku 2000, keď mal prísť do mesta americky prezident Bill Clinton s dcérou. Radžastánsky premiér vydal nariadenie, aby všetky koloniálne promenády boli
vyčistené od podomových predavačov, pouličných čajovní a bezdomovcov. Nikto to nebral vážne, až kým neprišli buldozéry. Mesto Jaipur je známe pre ručne vyrábané výrobky, textílie, šperky a polodrahokamov. Najvýznamnejšie pamiatky sú
Havá Mahal, observatórium Jantar Mantar. Neďaleko Jaipuru sa nachádza úžasná pevnosť AMBERT FORT vybudovaná v r. 1600. Ambérsku pevnosť vystaval Maharádža ako svoje sídlo, kde mal svoje 2 ženy a 12 mileniek, všetky mali svoje
samostatné izby a to letne a aj zimné. Neďaleko pevnosti sa nachádza Amber city.
PUSHKAR – legenda hovorí : keď BRAHMOVI (Stvoriteľovi) spadla kvetina (pušpa) na zem ( s ktorou mal zabiť zlého démona) na troch miestach kde dopadli lupene sa záhadne uprostred púšte objavila voda a vznikli tri malé modré jazerá.
Na brehoch najväčšieho z nich Brahma následne zhromaždil 900 000 nebeských stvorení, celý hinduistický panteón.
Toto posvätné jazero, ktoré dnes obopínajú gháty na očistné kúpele je dnes jedným z najsvätejších miest v Indii. Tiež sa mu hovorí Puškaradž Maharadž (Puškársky kráľ kráľov). Jazero dookola obopínajú gháty pre očistné kúpele.
Pravdepodobne každý, tak ako aj ja prejde tzv. PUŠKÁRSKOU PÚDŽOU – zdanie úcty hinduistickému náboženstvu čo pozostáva z opakovania mantry pre „good luck“ (šťastie) opakovaním po duchovnom. Good luck Tebe, tvojej rodine a Tvojim známym.
Následne v mištičke zmieša prísady s červeným práškom, ktorý Ti natrie na čelo. Následne si namočíš ruky do jazera a obtrieš oči, uši a hlavu a položíš kvietok do vody a namočíš všetky prísady z misky do vody. Potom Ti zaviaže
červeno-žltú šnúrku okolo zápästia pravej ruky. Po zaplatení ľubovoľného príspevku obrad pre Good luck končí. Hinduisti uctievajú mnoho božstiev, ale traja sú najdôležitejší :
- Shiva (ničiteľ)
- Višna (udržiavateľ)
- Brahma (stvoriteľ) a práve jemu je zasvätené toto miesto.
Spolu hinduistická svätá trojica.
Podľa starých hinduistických prorokov tvorí každé ľudské telo fyzické telo božského ducha, duchovní ľudia svätci tvoria ich hlavu, panovníci a bojovníci ich ruky,obchodníci a živnostníci ich trup, robotníci a roľníci ich nohy.
Správna spolupráca medzi týmito spoločenskými vstvami ľudí
udržuje silu a blahobyt spoločnosti rovnako ako súlad medzi štyrmi časťami tela udržuje jeho silu a zdravie...
Tu som navštívil tiež jeden ašrám Advaita Ashrama, kde ma milo privítali, ukázali mi všetko a ponúkli čaj. Uctievali Hare Rama. Pri pití čaju som si prečítal ich tenké knižky.
Zaujímavá bola cesta autobusom z Pushkaru, kde som stretol rodinku na výlete, ktorí boli takí šťastní asi že stretli bieleho (cudzinca), že sme sa fotili, boli veľmi milí a chceli konverzovať. Sľúbil som im že im pošlem fotky poštou,
lebo email nemali. Autobus stál priamo na železničnej stanici v Ajmer, odkiaľ mi o 2,5 hod odchádzal vlak. Po ceste k nemu ma pozdravil jeden , ktorý zhodou okolností mal sedadlo priamo oproti mne, tak sme sa skamarátili, je to študent
College v Dehra Dun. Dojednali sme sa , že ak pôjdem cez toto mesto musím sa zastaviť. No cesta vlakom je stále hrozná. Síce som mal 2.triedu, spiaci vozeň, ale aj tak je to tragédia. Opäť to bola vrchná pričňa na spanie, ale myslím
si že horná je najlepšia a najbezpečnejšia. Večer som zjedol 5 chapati (ich placka pripravovaná z múky a vody), zareťazoval rupsak, zabalil sa do spacáka a polospiaci vyčkával do príchodu do Haridwar-u. Došli sme tam asi po 16 hodinách.
Na stanici po príchode som si veľky rupsak odložil do tzv. Lock room (úschovne) za 10 R a vydal sa na obhliadku mesta Haridwar predtým, ako sa pohnem do mesta Rishikesh. Haridwar je mesto jedno z 4 najposvätnejších miest v Indii pre
hinduistov. Cez mesto preteká rieka Ganga, ktorá sa tu spomaľuje z kopcov Himalájí a začína pomalú cestu do bengálskeho zálivu. Ganga tvorí peknú dlhú promenádu s mnohými ghats, kde sa hindi kúpu (umývajú, perú, holia..), práve
Har-ki-pairi (Boží prah) ghat je presne to miesto kde rieka opúšťa hory. Toto miesto je dôležité z dôvodu že je to jedno zo 4 miest, kde sa koná obrovský festival KUMBHMELA. Koná sa každých 12 rokv (2010 – 2022). Vysoko nad mestom sa
nachádza chrám Manza Devi Temple, ku ktorému som sa dostal kabínkovou lanovkou z roku 1981 (kabínky pre 4 osoby). Cesta hore trvala asi 10 min., kde sa ukázali krásne výhľady na mesto a rieku Ganga. Do chrámu bolo potrebné sa vyzuť,
samozrejme každý prechádza pred duchovným, ktorý mu pri odriekaní mantry označí čelo na červeno a niekoľkokrát pobúcha po hlave a následne dáš dobrovoľný príspevok...keby to ale robili iba na jednom mieste, ale oni asi na 4-roch ?.
Okrem týchto popísaných vecí sa mi mesto nepáčilo, bol problém si niekde sadnúť a relatívne slušne sa najesť. V hoteli som si dal kávu (o presse ešte nepočuli) a tá káva bola ako voda (jemne hnedá) ?
21.11 - RISHIKESH
Je pondelok 21.11 ráno 9 hodín a ja raňajkujem v Rishikesh. Prišiel som sem z Pushkar – Ajmer autobusom, Ajmer – Haridvar (štát Uttaranchal, dnes Uttarakhand) nočným vlakom. Vzdialenosť (677 km). Haridwar – Rishikesh autobusom (asi 30 km).
Do mesta Rishikesh som prišiel z Haridwaru autobusom. Samotné mesto nie je príliš lákavé svojou rušnou širokou ulicou, ale oblasť Lakshmanjhula je úžasná ! Je obklopená kopcami a pod Vami tečie obrovská Ganga. Mesto Rishikesh leží 238
km od Delhi (SV). Rishikesh sa skladá z piatich voľne prepojených častí na obidvoch stranách rieky. Mesto Rishikesh s množstvom ašrámov lákal a stále láka jogínov a sádhuov mieriacich do Himalájí. Toto mesto sa stalo známe aj príchodom
Beatles v roku 1968 a stretnutím s Maharašim. Po tomto stretnutí sa z Maharašiho stáva vyhľadávaná „duchovná hviezda“. Vplyv gitaristu Georga Harrisona uľahčil celosvetové presadenie Maharášiho transcendentálnej meditácie.
Mal som ubytovanie za 450 R/ noc, tak to išlo. Pobudol som tam dve noci, druhý deň som si požičal skúter za 350 R / deň a vyrazil do okolia. Bol to výborný spôsob poznávania, videl som Kunja Puri Temple asi 35 km horskou cestou smerom
na Gangotri (posvätné miesto v Himalájach). Úplne hore na najvyššom bode bol hinduistický chrám, mal krásne výhľady a bolo tam tichučko, nakoľko sezóna skončila (inak tam býva úplne plno celé dni). Samozrejme som sa vtrepal až do chrámu,
kde duchovný opäť mi označil čelo a dal zjesť sladké cukríky a kúsok čerstvého kokosu.
Pozn. sezóna znamená obdobie, keď tisícky veriacich sa presúva smerom do Himalájí do miesta, kde pramení Ganga.
Potom som sa vrátil späť a navštívil som ešte dva známe mosty nad Gangou – Ramjhula a Laxmanjhula. Večer som bol svedkom indickej svadby – všetko sa odohráva vo veľkých šapitách, kde sa podáva jedlo, ktoré sa pripravuje na mieste, tiež
placky chapati v miestnej peci (vybetónovaný sud), kde sa cesto vytvaruje do tvaru placky a surové lepí na vnútornú stranu rozhorúčenej pece. Potom za ohromného hluku hudby a delobuchov prichádza rodina ženícha a ženích sedí na bielom
vyčačkanom koni a všetci okolo neho tancujú a spievajú, neskôr prebieha ceremónia a ženícha sťahujú z koňa a začína spoločná zábava. Zábava trvala asi do jednej ráno. Ráno po svadbe neostala
už ani stopa. Ako som sa dozvedel, je obdobie pre svadby. Toto obdobie určuje astrológ podľa hviezd. Iba v tomto období sa svadby konajú. Tradičné svadby neprebiehajú tak, že muž a žena sa navzájom nájdu a zamilujú, ale rodina vyberá a
schvaľuje.
22.11 - MUSSORIE
Z Rishikesh-u som odišiel 22.11 asi o 12tej na obed autobusom do mesta Dehra Dun – hlavného mesta Uttarakhandu. Tam som sa presunul na tzv. Mussorie Stand, kde som asi po 40 min. čakania nasadol na autobus do mesta MUSSORIE. Zažil
som úžasnú horskú cestu asi 35 km dlhú, ktorá trvala asi 1,5 hodiny stále stúpajúcimi serpentínami. Úplne na vrchu sa rozprestiera jedno úžasné miesto – Horská stanica (hill station) MUSSORIE. Je to najbližšia horská stanica od
Delhi – 278 km. Leží vo výške skoro 2000 m.n.m. V týchto miestach je možné prví krát zazrieť zasnežené vrcholky Himalájí a na druhú stranu je úžasný pohľad do údolia Dehraduhn-u. Pohorie Himalájí je západný Garhwal. Stanicu
založil v r. 1823 kpt. Young a odvtedy sa Mussorie stalo viktoriánským letoviskom s promenádou. Mussorie dnes navštevuje prevažne stredná vrstva obyvateľstva. Toto mestečko je úchvatné svojou polohou, čisté a udržiavané s
jedinečnou horskou atmosférou. V strede mestečka ide kabínková lanovka na tzv. Gun Hill (cena spiatočné lístka je 75 R). V ten deň som prešiel aj tzv. Camel road – stará cesta okolo mestečka.
24.11 - SHIMLA
Ďalší deň hneď zrána som sa pohol ďalej, opäť späť do Dehra Duhn-u autobusom po strastiplnej ceste serpentínami dole. Následne som sa presunul rikšou na Main Bus station, tam mi na informáciách povedali, že najbližší autobus do
Shimly odchádza až o 18:50 hod. a bolo len asi 12 hodín. Cesta trvá 8 hodín, tak to by som prišiel nadránom a to nemám rád, kvôli ubytovaniu a vôbec je to nepríjemné niekde prísť na nové miesto v noci. Ako som prechádzal okolo
nástupišťa odkiaľ mal ísť môj autobus, pozerám a na autobuse nápis Himachal Transport. Vošiel som do autobusu a zistil, že za chvíľku odchádza do Shimly, tak som si sadol a za chvíľku som sa už viezol ?..proste šťastena stála
pri mne. Ale to som nevedel aká cesta to bude. Vzdialenosť medzi mestami môže byť tak asi 200 km a cesta trvala viac ako 8 hodín. Neustále stúpania a klesania serpentínami a navyše, len na málo čo miestach bola cesta normálna.
Asi polovicu cesty som si pripadal ako v kameňolome s vyrezanými cestami do kamenného masívu a hrozný prach všade, prašná cesta bez asfaltu a náš autobus by neprešiel STK v Európe ani pred 20 rokmi. Proste tlmiče žiadne,
prizvárané železné konštrukcie sedadiel, okná drnčali, že sa divím že sa nerozbili a stále sa samé otvárali, sedel som vzadu a držal sa oboma rukami, lebo ma stále vyhadzovalo a kúdole prachu sa tlačili dovnútra, že som
nevidel na šoféra. Do Shimly som došiel pokrytý hrubou vrstvou prachu a úplne vyšťavený. Došli sme na autobusovú stanicu kde som presadol na miestny autobus a ten ma odviezol za 5 R do centra. Ubytovanie mi ukázal jeden
poslíček. Ale to, čo som videl na ďalší deň ma veľmi, ale veľmi prekvapilo. Shimla je hlavné mesto štátu Himachal Prades a zároveň najväčšia a najslávnejšia indická horská stanica. Aj keď je mesto roztrúsené na asi 5-tich
okolitých kopcoch, tak centrum mesta je sústredené do hlavnej promenády The Mall a tiež námestie The Ridge, kde sa nachádza kostol Christ Church s viktoriánsko-gotickou vežou, najvýznamnejšou v Indii. Na opačnom konci
The Ridge sa nachádza tzv. Scandal Point (názov je podľa toho, že práve odtiaľ utiekla dcéra vysokého britského úradníka s indickým princom). Toto miesto je iné, ako som videl doteraz – do centra je zákaz vstupu áut, rikší,
motoriek, je tu zakázané trúbiť (konečne ?), je zakázané fajčiť na verejnosti a hlavne je zakázané vyhadzovať akékoľvek odpadky mimo kôš. To dáva tomuto miestu úžasnú atmosféru kľudu a čistoty s úchvatnými výhľadmi
do 100 km dlhého údolia na jednu stranu a na zasnežené výbežky Himalájí na stranu druhú. Vedie tu úzko koľajová železnica z mesta Kalka (od roku 1903). Dnes je Shimla významným letoviskom, obľúbeným hlavne medzi zbohatlíkmi
z Pandžábu a Delhi. Vidieť tu vyššiu vrstvu Indov slušne oblečených, často v oblekoch.
25.11
Je 25.11, sedím na tejto promenáde a slniečko pomaly zapadá , tak sa už aj riadne ochladzuje. Zajtra pokračujem do môjho vysnívaného miesta Dharamshala.
28.11 - DHARAMSHALA (exilové sídlo Jeho Výsosti Dalajlamu)
Je 28.11 asi 4 hodiny popoludní a ja sedím na terase a podo mnou krásne zelené terasovité políčka domorodej dedinky Kereri village. Som totiž na 4 dňovom treku a práve prvý deň som zakončil tu. Mám sprievodcu, ktorý je z
tejto dedinky, kde žije asi 500 obyvateľov. Dnes ráno sme sa asi o 10:30 hod pohli z McLeod Ganj (časť Dharamshaly). Keď všetko pôjde podľa plánu, bude to trvať 3 noci (4 dni).
Deň prvý : McLeod Ganj (2050mnm) – Kereri village (1900 mnm)
Deň druhý : Kereri village (1900 mnm) – Kereri lake (3200 mnm)
Deň tretí : Kereri lake (3200 mnm) – Minkiani pass (4250 mnm) – Kereri villge (1900 mnm)
Deň štvrtý : Kereri village – Mc Leod Ganj
Dnes sme prechádzali borovicovými lesmi dole k rieke a neskôr ostrým stúpaním hore až po Kereri village. Trvalo to asi 4 hodiny. Do Kereri village nevedie žiadna cesta pre vozidlá, všetko iba pešo. Bol som pohostený
ich známym čajom s mliekom a cukrom – pre zaujímavosť volajú ho Chai (čítaj : čaj). Kereri je idilická horská dedinka s roztrúsenými domčekmi, kde každý má svoje malé políčko, kde pestujú obilie a chová nejaké to
zviera (kravu, ovcu, kozu). Vysoko nad dedinou sa týčí horský masív Dhauladhar. Z rozprávania môjho sprievodcu Nilla viem, že dedina má svojho šéfa, ktorý je volený obyvateľmi na 5 rokov. Nachádza sa tu aj škola
pre malé deti do 5 ročníka a neskôr deti až do 10 ročníka chodia dole do 7 km vzdialenej školy (7 km dole a 7 km späť hore každý deň).
Do Dharamshaly (miesto odkiaľ som po dvoch nociach tam strávených pohýnal na trek) som prišiel zo Shimly autobusom Semi Delux, ale poviem Vám, tá istá kapusta ?. Miesto kde som sa ubytoval sa volá McLeod Ganj
vzdialené asi 5 km strmými serpentínami nad Dharamshalou. Ubytovanie 300 R (single room) s kúpeľňou. Toto miesto má svoju úžasnú atmosféru, ktorá sa mi tak páči. Hlboká dolina podo mnou, vysoký masív Himalájí
nado mnou. Úzke uličky s predajnými stánkami, budhistickí mnísi v červených rúchach, budhistické kláštory s točiacimi sa modlitebnými mlynčekmi a útulné reštaurácie s indickou, tibetskou a čínskou kuchyňou.
Na tomto idilickom mieste sa nachádza aj exilová vláda Tibetu a sídlo má aj samotný Dalajláma, ktorý bol v roku 1959 spolu so stotisícami krajanmi nútený opustiť Tibet a prejsť cez Himaláje práve na toto
miesto a žije tu doposiaľ a neustále podporuje Tibet z exilu.
(poz. Dalajlama – mongolsky Dalaj = oceán, tibetsky Lama = najvyšší, je mongolsko – tibetský titul pre najvyššieho prevtelenca tibetskej budhistickej školy Gelugpa. Sídlom Dalajlámu (do roku 1959) je
palác Potala v Lhase – hlavnom meste Tibetu. Súčasný 14. Dalajláma Tändzin Gjamccho (1935 - ) bol za svoju angažovanosť za pokojné riešenie tibetského problému a humanizmus ocenený Nobelovou cenou mieru za
rok 1989. V októbri 2000 a v septembri 2009 navštívil Slovensko, Univerzita Komenského mu udelila čestný doktorát. Zdroj Wikipédia).
V dnešnej dobe tu žije už veľká komunita celých tibetských rodín, ktorí ešte aj dnes prichádzajú z Tibetu. Všetci podporujú Dalajlámu a Slobodný Tibet. Silne to cítiť všade tu – majú vyvesené plagáty Save
Tibet, Help Free Tibet. Povedal by som, že už väčšina obyvateľstva je tu tibetského pôvodu.
... všetko mi to tak pripomína úžasný Nepál
Tak končím, lebo ideme jesť ich tradičnú polievku a chcem ešte urobiť pár fotiek pri západe slnka.
Je 8 hodin ráno, sedím na terase pred ich domom a len nedávno vyšlo slnko spoza vysokého masívu. Včera ma pozvali ku nim domov, takže som mal tú možnosť spoznať ich tradičnú atmosféru. Je to malý domček,
kde dole majú dobytok a malými schodíkmi sa ide do podkrovia. Je to jedna miestnosť, kde na jednej strane mali otvorený oheň, kde dym pozvoľne stúpal pod strechu a prechádzal cez kamennú krytinu von. Keď
som vošiel, cítil som dym, ale potom mi to už nevadilo. Ohnisko bolo asi v priemere 50 cm, ktoré vyúsťovalo do zúženého miesta kde práve varili večeru. Všetci sme sedeli dookola ohňa. Jedlo bolo podávané
na nerezových táckach – ryža, taká zeleninová zmes s tofu syrom – korenené, pikantné , dusené listy horčice (ktoré pani domu surové porezala na srpe na malé kúsky) a k tomu si každý bral reďkovky, mrkvu
a cibuľu. Bolo to veľmi príjemné posedenie.
29.11 - MINKIANI PASS (4250 mnm)
Je 29.11, 18:48 hod , so sprievodcom Nilom sedíme v malej chatrči pri Kereri Lake vo výške 3200 mnm. V strede chatrče máme oheň a cez môj iphone mu púšťam Nedvěda. No čo Vám poviem, 100 % idilka. Je to
niečo čo sa nezažíva často. Okolie je úžasné ! Práve tu niekde končí hranica lesa a začína kamenný masív. To čo nás čaká zajtra je nad nami. Takže zajtra o 7 mej už po raňajkách vyrážame zdolať Minkiani
pass vo výške 4250 mnm. Tento priesmyk prechádza do Chamba area. Plán je dosiahnuť priesmyk za 3-4 hodiny a následne sa vrátiť na toto miesto, kde si dáme obed okolo 14 tej a o 15 tej sa pohneme dole
až do Kereri village do jeho domu. Takže to bude ťažký deň. Nil pripravuje už raňajky na zajtra, aby zajtra išlo všetko hladko. Som tu teraz trošku v dyme, lebo tu je opäť otvorené ohnisko. ...ale oči
si už zvykli. A hlavne, čo je pre mňa najdôležitejšie je že necítim žiadne príznaky výškovej nemoci a to je fajn. Ale aby som úplne pravdu povedal, trošku ma pobolieva hlava a pri rýchlom postavení sa
cítim mierny tlak v hlave. Ale teraz je to už OK. Jazero Kereri lake je bohužiaľ s minimom vody, lebo hory nemajú sneh a dažde od júla neboli. A čo je najúžasnejšie , sme v celej tejto lokalite len my
dvaja a štyri kravy, ktoré sa tu pásli samé a teraz ležia v druhej časti chatrče. A takých chatrčí je tu asi dvadsať a práve tu si ležia ? Vidíte ako to všetko funguje ? ? V noci bude asi mrznúť,
lebo po ceste sme videli ešte neroztopený ľad.
Info o tomto regióne :
- Obilie ktoré tu pestujú žnú 2 x ročne
- Cibuľu nevedia dopestovať
- Pestujú aj zemiaky, ale málo
- Ryžu tiež nedopestujú
- Júl a august majú dažde skoro nepretržite, vtedy je tu všetko zelené a dobytok, ovce, kozy chodia pásť napríklad aj tu ku Kereri lake – preto je tu toľko chatrčí, kde 2-3 mesiace bývajú
pastevci spolu so zvieratami v týchto chatrčiach
- Dec – Marec je tu hore veľa snehu, ale dole v Kereri village iba cca 50 cm, aj to nie stále
- Plat India, ak má robotu je cca 3000 – 5000 R (50-80 eur) mesačne, keď robí pre štátnu správu cca
20 000 – 30 000 R (320 eur – 500 eur )
Obloha je plná hviezd, mierne pofukuje a je chladno, tak idem zaliezť do spacáku.
1.12 - DHARAMSHALA - McLeod Ganj
Je 1.12.2011, 19:24 hod a ja som opäť späť v Mc Leod ganj po mojom rýchlom treku. Som šťastný lebo dopadol tak, ako som si ho predstavoval. Včera ráno sme vyrazili od Kereri lake. Plán bol 7:00 hod.
, ale môj sprievodca zaspal, tak som ho budil ?. Nad ránom zakladal oheň, lebo ho triaslo od zimy. Mne bolo fajne teplo. V noci som potreboval isť na malú potrebu, tak som si dal čelovku, odsunul
dve dosky, ktoré boli do kríža ako zábrana na vchode, aby nám kravka nevošla dovnútra a vyšiel von. Ako som zasvietil okolo seba, dve kravky ležali asi 1,5 m odo mňa a asi 8 m na protiľahlej streche
kamennej útulne sa pohlo zviera, ktoré ma sledovalo očami, bolo krásne, celé čierne, veľké asi ako veľký pes, okrúhla hlava, malé uši. Tak sme stáli zoči voči a nevedel som čo ďalej. Zachvíľ vstalo
a pomaličky odkráčalo do tmy. Doteraz neviem a ani môj sprievodca nevie čo to mohlo byť. Mne to pripadalo ako puma, alebo nejaký divý pes, ale Neel povedal, že žiadneho psa tu nikdy nevidel. Musím
vyhľadať na googli čo také v týchto horách žije.
Poz. :
Leopard škvrnitý (Panthera pardus) je mäsožravý cicavec z čeľade mačkovité.
Tri mená – jedna šelma? Názvy leopard, panter a pardál označujú ten istý druh šelmy – leoparda. Rôzne pomenovania kedysi zaviedli lovci. Väčšiemu leopardovi s mohutnou hlavou hovorili panter.
Menšiemu leopardovi s útlejšou stavbou tela hovorili leopard. Neskôr sa dokázalo, že tieto rozdiely sa viažu na pohlavie – panter bol väčšinou samec a leopard bola samica. Pomenovania panter
a pardál sa používajú pre čiernych leopardov z Ázie. Čierny panter Čierny panter nie je osobitným druhom. Aj čierny leopard je leopard škvrnitý. Samica leoparda môže porodiť aj čierne mláďa.
Snežná mačka Jedným z najvzácnejších druhov mačkovitých šeliem je leopard snežný. Žije v Himalájach a v niektorých ďalších pohoriach strednej Ázie. Najčastejšie sa vyskytuje v nadmorskej
výške od 3000 do 6000 metrov. Výborne sa prispôsobil životu v skalnatom a zasneženom teréne a jeho hustá kožušina ho ochráni i pred veľmi veľkými mrazmi. Je veľmi plachý, ale čoraz častejšie
sa objavuje v blízkosti ľudských domov a zabíja domáce zvieratá. Jeho pôvodnú korisť už ľudia takmer vyhubili. Jeho pôvodnými korisťami boli kozorožce a divé ovce. Nedostatok potravy a
leopardia vzácna kožušina spôsobili, že súčasný stav leopardov snežných sa odhaduje iba na niekoľko 1000 kusov.Zdroj : http://www.sindy.estranky.sk/clanky/zvierata/leopard.html
Vyrazili sme 7:40 a vrchol priesmyku vo výške 4250 mnm sme zdolali za 2 hod. 25 min. Podľa slov Neela, tento úsek ešte tak rýchlo nikdy nezdolal, že min. 3 hodiny a väčšinou 4-5 hodín.
Určite nebol môj cieľ sa prekonávať, ale proste išlo sa dobre, mali sme rovnaké tempo a vyhovovalo mi ako rozvrhol prestávky. Je dôležité si správne naplánovať a rozložiť tiež stravu.
Ráno - ich čaj – čaj s mliekom a cukrom, 1x vajíčko na tvrdo, 2 x toast s džemom. Na cestu každý 1 lt vody. V polke – 1 x vajíčko, 1 x banán, sušienky. A samozrejme piť toľko vody koľko to
len dá. Mali sme asi štyri prestávky. Dôležité je nerobiť dlhé prestávky, radšej kratšie a viacej.
Na vrchole sme sa najedli, nejaký čas sme sa kochali úžasnými výhľadmi na jednu stranu do doliny odkiaľ sme prišli a na druhú stranu na Chamba area, urobili fotky a pustili na cestu dole.
Dole na Kereri lake sme boli o 12:08. Neel sa pustil do prípravy obeda a o 14:30 sme pokračovali dole do Kereri village, takže čo sme išli dva dni hore, tak za jeden deň dole. Do Kereri village
sme dorazili pred zotmením o 17:45. Bol som úplne vyžmýkaný, ale stálo to určite za to. Večer ešte Neel doniesol ich „home wine“ z cukrovej trstiny a ...bola to pálenka nariedená vodou a to
bolo ich víno ?. Viedli sme pri ňom družnú debatu ako mi vie pre priateľov zorganizovať hocijaký trek a podobne...ďakujem mu za to.
Dnes ráno sme sa pustili na posledný úsek, ale v polke cesty sme nasadli na autobus a dorazili do McLeod Ganj na buse. Ako som mu sľúbil, venoval som mu jedny trekové nohavice a dal aj tringelt,
lebo si to naozaj zaslúžil.
13.12
20:30 hod
Sedím v mojej obľúbenej reštaurácii McLLo v McLeod Ganj a práve som bol v malom kine na film : Sedem rokov v Tibete.
Na prednej strane jedálneho lístku je spolu s fotografiou Jeho výsosti Dalai lama napísane :
„We the people of Dharamshala are blessed with the presence of His Holiness The Dalai Lama at Mcledodganj, which has made McLeodganj one of the attractive destination on the world map.
Presence of His Holiness The Dalai Lama has not only helped people to grow econimically, but spiritually also. Because of his blessing people of different community, religion and culture have
been able to live in peace.“ Our heartily Thanks to His Holiness, The Dalai Lama.“
Myslím si, že tento film som si výborne načasoval na práve toto miesto, ktoré ma súvis práve aj s týmto filmom a 14.Dalai Lamom, ktorý v roku 1959 odišiel z okupovaného Tibetu (Lhasa) čínskou
nadvládou do časti McLeodganj, kde sa práve nachádzam. Odvtedy je to jeho druhým domovom. Možno keď ste videli tento film, poviete si – och..je to len film. Ale je to pravdivý príbeh, ktorý je
tak silne prepojený s týmto miestom. Tu cítiť tu stálu podporu Jeho výsosti Dalai Lamu, je to ako voľné pokračovanie filmu o 62 rokov neskôr, kde predtým samostatný Tibet je stále pod nadvládou
Čínskej republiky a Jeho Výsosť Dalai Lama sa stále nemôže vrátiť do svojej krajiny a z exilu ju stále podporuje a mierovou cestou bojuje za jej nezávislosť . Je podporovaný významnými štátnikmi
ako sú ex americký prezident George Bush, ex prezidentom Václavom Havlom a inými. Nachádza sa tu exilová tibetská vláda, tibetský súd, ktorý rieši občiansko-právne spory, nezávislé tibetské rádio,
tibetská televízia, škola pre tibetské deti, vydavateľstvo a predajňa voľne šíriteľných kníh a podobne. Ako píše kniha Briefing paper for Travellers to Tibet, vydaná Tibetan Centre for Human
Rights and Democracy, Dharamshala, 14. Mája 1995,.. Jeho Výsosť Dalai Lama určil Gedhun Choekyi Nyin-a, vtedy 6 rokov starého ako reinkarnovaného 10. Panchen Lama. O 3 dni neskôr chlapec a
jeho rodičia zmizli z ich domu. Aj napriek tomu PRC vláda ho určila ako Panchen Lama. O rok neskôr , v máji 1996 PRC vláda odmietla prijať nového 11teho Panchen Lama, ktorého čínska vláda
prijala ako svojho Panchen Lama. Jeho meno je Gyaltsen Norbu. (6 ročný, 1995). V decembri 1995 boli masívne protesty po celom Tibete. Spolu s obrázkami Dalai Lamu aj obrázky Gedhua Choekyi
Nyima boli zakázané a naopak obrázky Gyaltsen Norbu boli vystavované.
10. Panchen Lama – Gedhun Ghoekyi Nyima narodený 25. Apríla 1989 je svetovo najmladší politický väzeň. Od toho času veľa vysokých štátnych delegácií, ako napríklad vysoký UN komisár pre
ľudské práva sa snaží o dialóg s čínskou vládou ohľadne tohto politického väzňa. V októbri roku 2000 počas otvoreného dialógu o ľudských právach s Čínou v Londýne, britskí štátnici
dostali zmienku o Gedhun Choekyi Nyima. V auguste roku 2001 poľskej parlamentnej delegácii v Lhase bolo povedané, že Gedhun Nyina je zdravý spolu s jeho rodinou. Delegácia 6 týždňov žiadala
fotografiu ako dôkaz, ale nikdy ju nedostala....
Myslím si, že moja nasledujúca krajina bude TIBET.
Zajtra 4.12.2011 sa presúvam späť do hlavného mesta Indie Delhi a 6.12.2011 letím domov.
Venované môjmu otcovi, ktorý zomrel, ked som sa presúval na letisko v Delhi v deň odletu.
|
