|
17.6.2016
Bratislava 20:30 hod presun na letisko vo Viedni, kde 18.6.2016 o 00:30 hod odlet do Ruska - Moskva (letisko Šeremetjevo), po 3 hodinách odlet do Mineralne Vody, kde sme sa mikrobusmi presunuli do dedinky Elbrus do ubytovne Saklya. Po ceste sme navštívili dedinu Progres - dedinu, kde pred par rokmi ruská armáda vystrielala mikrobus. V tejto dedine ruská armáda potlačila zosnovanie samostatnej kaukazskej republiky.
19.6.2016
Výstup na Terskol (3101 mnm) - prvý aklimatizačný deň
Dolina aj ľadovec menom Terskol - ľadovec dnes začína vyplavovať nemeckých vojakov z 2 svetovej vojny.
Na vrchole sa nachádza Observatorium - kde niekedy bol umiestnený najvačší teleskop na svete.
20.6.2016
Výstup na Čeget (3400 mnm) - druhý aklimatizačný deň
Nastúpaných 1400 m, na vrchole zatiahnuté a vietor. Asi od 3000 mnm potreba vysokých turistických topánok s návlekmi, sneh mokrý a ťazký. Pro zostupe nás zasiahol dážď, ktorý sme prečkali na hornej stanici lanovky v "kafe" na čaj "z jagod" a koláč a počkali kým dážď utíchne. Po asi 45 minútach sme sa presunuli lanovkou dole.
Jednosmerný lístok na lanovku sa oficiálne nedal kúpiť ale v Rusku je všetko možné a tak metódou "dengi v ruki" za 100 rubľov sme si zachvíľu sedeli na lanovke smerom dole. Dole je niekoľko reštaurácií a trh so suvenírmi.
21.6.2016
Presun na Bivak Prijut 11 (4100 mnm) - tretí aklimatizačný deň
Dnes sme sa presunuli do nášho bivaku vo výške 4100 m. Prvotný plán bol ráno si urobiť najdôležitejší aklimatizačný den a to dostať sa lanovkami z Azau (2350 mnm) až do Bočky (Barrel camp, horná stanica novej lanovky,3750 mnm) a odtiaľ naľahko vystúpiť nad Pastuchove skaly (4700) do výšky 4800 - 4900 mnm a v ten deň aj zostúpiť spat na hornú stanicu lanovky - Bočky.Ale keďže sme v rusku tak novú lanovku práve dnes na celý deň odstavili bez predchádzajúceho oznámenia. Vraj pôjde len stará lanovka (do výšky 3500 m, stanica Mir) a aj to iba teraz a už dnes viac nepôjde. Keby sme nastúpili na túto lanovku , doatali by sme sa do výšky 3500 mnm a odtiaľ plánovaný výstup, ale nasledný zostup až dole do Azau (2350 mnm) by bol pre naše nohy a telo tak zničujúci, že by ohrozil náš výstup na Elbrus.Preto náš vedúci Maťo zmenil plán a práve preto že sme v Rusku, vybavil spustenie starej lanovky o 17 hodine iba pre našu skupinu. Následne sme sa vrátili na naše ubytovanie, kde sme sa pripravovali na presun do bivaku, kde následne už ostaneme min. 2 noci, alebo viac, podľa situácie.
O 17:00 naozaj lanovku spustili a naša skupina sa dostala na Mir - konečnú stanicu starej lanovky do výšky 3500 mnm, kde pripravený ratrák nám naložil batožinu a naľahko sme sme sa presunuli na miesto našeho bivaku - Prijut 11 do výšky 4100 mnm. Pri výstupe nás sprevádzalo zlé počasie, najprv dážď, neskôr sneženie a vietor. Hore na Prijute 11 to nebolo o nič lepšie aj počas stavania stanov. Navečer sme mali bezvetrie a krásny západ slnka.
22.6.2016
Po raňajkách sme sa vydali na posledný aklimatizačný výstup, pri ktorom sme vystúpili nad Pastuchove skaly (4700 mnm) do výšky cca 4850 mnm - prvykrát sme presiahli výšku Mont blancu. Následne sme zostúpili spat do nášho bivaku v Prijut 11 (4100 mnm). Následná činnosť bola všetkým jasná - pripraviť všetko potrebné na výstupový deň - navariť si zo snehu 3 l čaju, pobaliť si batoh, navečerať sa a zaľahnúť do spacáku a hlavne skúsiť si v tej výške ešte ak sa dá aspoň trochu oddýchnuť.
23.6.2016 - výstupový deň na západný Elbrus
Pohli sme sa skoro ráno o 1:30 hod. (Druhá časť skupiny sa pohla asi o 1,5 hodiny neskôr z dôvodu ze ich dohodnutý ratrak vynesie pokiaľ bude môct, cca do výšky 5100 mnm.) Naša skupina kráčala pomaly na čele s Maťom Nemčekom, ktorý udával relatívne svižné tempo. Prestávky boli krátke, ale pravidelné. Tri krátke, jedná dlhá. Keď sme boli asi vo výške 5000 mnm začalo svitať, bol to nádherný pohľad na povestný tieň Elbrusu. Postupoval som pomaly, ale pravidelne. Dvadsať krokov a prestávka, dvadsať, prestávka.
Do sedla medzi Západným a Východným Elbrusom som prišiel spolu s Vierkou, kde náš čakal náš podporovateľ a spasiteľ Majo. Oddýchli sme si, najedli sa a aj keď pohľad na ostrý výšlap neveštil žiadnu pohodu, pokračovali sme. Na vrchol sme došli o 9 :15 hodine. Prekrásne počasie, bezvetrie a eufória. Ďakujem Vierke a Majovi za zdieľanie týchto zážitkov :)
Zostup bol rovnako náročný ako výstup, avšak zdal sa neskutočne dlhý a hlavne za čoraz vačšieho tepla a pražiaceho slnka. Do nášho bivaku som dorazil o 13:20. Vyčerpaný, ale spokojný. Vtiahol sa do spacáku a za hrozného tepla v stane zaspal. V ten deň som večer do seba dostal len vifonku, čokoládu a trochu jablka.
Výstup a zostup (Prijut 11 - Elbrus (západný vrchol) - Prijut 11)
- Čas začiatku : 01:30 hod
- Vzdialenosť : 15,25 km
- Čas 12 hod 40 min (v)
- Výstup : 1758 m, čas výstupu 7 hod 49 min
- Zostup : 1736 m, čas zostupu 4 hod
- Rýchlosť : 1,2 km/ hod
24.6.2016
Ráno nás čakalo pobaliť sa, zbaliť stany a presunúť sa naťažko na lanovku do stanice Mir. Niekoľkí z nás využili službu "dengi v ruki" a za 200 rubľov sme sa presunuli na stanicu Mir novou lanovkou zo stanice Bočky. Potom spoločne lanovkou až do Azau. Po návrate na naše ubytovanie nás čakal slávnostný obed a začali ruské oslavy :) ....mnohí sa večere nedočkali
26.6 - 27.6.2016
Počas dvoch dní sme navštívili dve doliny Adyr-su a Adyl-su. Sú to doliny prepojené vysokými masívmi na hranici s Grizínskom. Kedže sa nachádzajú v kontrolovanej pohraničnej zóne, je potrebné pre vstup mať priepustky.
Adyl-su : Po asi 20 minútovej chvôdzi od ubytovania sme sa dostali na vojenskú kontrolu, kde sme na základe priepustky do doliny prechádzali a vojak nás zapisoval do "pisanky". Po 2 hodinách chôdze sme došli do rozsiahlej doliny, kde dole stekali potoky z topiaceho sa ľadovca a hore sa týčili 4 tisícovky pokryté snehom. Hneď vedľa sa nachádzala krytá vojenská stanica, kde hliadkovali ruskí vojaci. Na cestu spat sme vybavili vojenské auto, legendárny Gaz 66 (gruzavik) s historicky najvačšou priechodnosťou, ktorý sa od roku 1966 vyrába dodnes.
30.6.2016
Presun na letisko Mineraľne Vody a odlet cez Mosku spať do Viedne.
|
|
